Jdi na obsah Jdi na menu
 


 

Leto II. Atreides alias Démon púšte alias Tyran (okolo roku 10 207 - ), syn sajadíny Chani a Paula Muad´Diba Atreida, narodený spolu so svojim dvojčaťom Ghanimou v síči Tabr. Matka zomrela pri pôrode a ich život bol hneď spočiatku ohrozený Tvarovým tanečníkom menom Scytale. Vďaka zdedeným schopnostiam však poskytol Leto svojmu slepému otcovi pohľad zo svojich očí, čo mu umožnilo zabiť ho krispelom. Narodil sa totiž už so schopnosťami Kwisatza Haderacha, so Zdedenými spomienkami všetkých svojich predkov a to i mužských. (Zrejme ako genetický produkt línie Atreidov a v dôsledku nadmerného prísunu melanže pri abnormálnom tehotenstve matky.) Predzvestný zmysel bol však ešte neaktívny. Spolu s Aliou a sestrou boli tým, čo Bene Gesserit nazýval Zvrátenosť. Pravdepodobne preto zostal skrytý predzvestnému zmyslu Muad´Diba. Svoje schopnosti vnímal ako postihnutie.
Hneď po narodení sa obe dvojčatá stali predmetmi náboženského uctievania a strachu.

Mal ryšavé vlasy, podobne ako jeho sestra. Na svoje piate narodeniny dostal od Gurneyho Hallecka malú balisetu, na ktorú sa naučil obstojne hrať (Samozrejme vedel zo svojich Zdedených spomienok ako na ňu hrať, no fyzicky to ešte úplne nezvládal.). Hra pomáhala utíšiť jeho vnútorný zmätok.

Už vo veku deviatich rokov a zrejme i niekoľko rokov predtým zasadal spolu so sestrou v Kráľovskej Rade - hlavnom riadiacom orgáne Impéria. Celkovo sa výzorom podobal na svojho otca, konaním svojmu starému otcovi vojvodovi Letovi Atreidovi. So sestrou robili prakticky všetko spolu, boli viac ako dvojičkami, skôr jednou dušou v dvoch telách. Mali i svoje osobné heslo: "Všetko spolu."

Obával sa príchodu svojej starej mamy lady Jessiky. Nik totiž vlastne netušil, prečo sa po toľkých rokoch dobrovoľného vyhnanstva na Caladane vracia na Arrakis. Hovorilo sa, že sa vrátila späť do náručia Sesterstva...
Obe deti si už dávnejšie všimli premenu, ktorá postihla Aliu i starosti, ktoré v nej príchod matky vyvolal. Uvažovali, prečo sú oni pred vnútorným útokom svojich Zdedených spomienok ušetrení. Leto si myslel, že príčinou bolo, že sa na rozdiel od Alie nepokúsili o melanžový tranz. Jessica ani jeho otec mu nepodľahli, pretože prišli na Arrakis už s hotovými a celistvými vlastnými osobnosťami... Aliu v podstate ľutovali, považovali ju za obeť.

Na Arrakis sa objavil človek - Kazateľ. Túlal sa krajinou a hlásal kacírske myšlienky. Leto uvažoval, či by to nemohol byť ich vlastný otec, ktorý sa pred deviatimi rokmi stratil v púšti. Dovtípil sa, že Alia sa ho veľmi bojí.

Cítil, že premena Arrakis pokračuje rýchlo a jeho Zdedeným spomienkam sa cnelo za starou púšťou. Vnútorne sa trápil túžbou po všetkých svojich vnútorných minulostiach, no zároveň sa obával Aliinho osudu. Pochopil hrozbu, ktorá sa blížila pokračujúcou ekologickou transformáciou Arrakis - rozpad životného cyklu piesočných červov a zánik korenia. Hrozba sa však dotýkala i samotnej existencie fremenov ako špecialistov na prežitie a národa. A tak bola ohrozená i samotná podstata moci, ktorú v tom čase v Impériu predstavovali. Chcel varovať kmene, ale Alia - už úplne pod vplyvom osobnosti baróna Vladimíra Harkonnena - hrozbu zámerne zľahčovala. Obával sa, že im pre ich vonkajšiu "detskosť" nikto neuverí...jedinou nádejou bolo presvedčiť Stilgara.

Vo svojich deviatich rokoch začal mať veštecké sny. Vyvolali v ňom iba ďalšie obavy z osudu svojej tety Alie. Zdalo sa mu, že bol v Jacurutu.... Cítil, že odtiaľ prichádza nebezpečenstvo... i Kazateľ, ktorého chcel vyhľadať. Nepáčili sa mu veci, o ktorých zrazu vedel, že ich vykoná a prvý krát začal plne chápať svojho otca.

Alia ho svojim spôsobom fascinovala, hľadal si spôsoby, ako byť s ňou a študovať ju. Rovnako ho zaujímal jeho otec, vždy ho chcel poznať z pohľadu iných.

 

"Počujem vietor vanúci nad púšťou a vidím mesiace zimnej noci stúpajúce ako veľké lode v prázdnote. Im ja prisahám: Budem rozhodný a spravím z vlády umenie; vyvážim svoju zdedenú minulosť a stanem sa dokonalým skladiskom pre svoje nazhromaždené spomienky. A budem slávnejší svojou láskavosťou než svojimi znalosťami. Moja tvár bude osvecovať chodby času, dokiaľ bude ľudstvo existovať."

Letova prísaha (podľa Hárk al-Adu, DD)

 

Snažil sa spolu so sestrou nájsť ochranu proti posadnutosti. Prechodne preto prepustil vedomie svojmu otcovi Paulovi a Ghanima svojej matke Chani , aby im poradili, ako sa chrániť.
Z Paulovej osobnosti uloženej v jeho Zdedených spomienkach sa dozvedáme: V jeho víziách sa objavovalo niečo, čo pomenoval Zlatá cesta. Ukazovala neistú cestu z pasce poznania budúcnosti (poznanie všetkého, čo príde, je vo svojej podstate zničujúce). Aby ju jeho syn mohol uviesť do reality (a nič iné mu neostávalo), bolo nutné úplne zničiť Muad´Diba - hrdinu. Objavila sa tam i potreba ísť do Jacurutu - napriek slepote, ktorá vyžadovala smrť. Paul vkladal nádeje i do Alie, tá však v dôsledku Zvrátenosti úplne zlyhala...a to, že sa to nestane jeho deťom, nebolo isté.
Pri tejto "hre na dospelých" sa Ghanima takmer sama stala Zvrátenosťou -> Chani sa vzdala vlády nad jej telom iba s krajnou nechuťou...

 

"Ak vyjdeme z predpokladu, že ľudia existujú v zásadne nestálom vesmíre, vyžaduje to, aby sa intelekt stal úplne uvedomelým vyvažujúcim nástrojom. Ale intelekt nemôže takto reagovať bez toho, aby zapojil celý organizmus. Takýto organizmus je možné rozoznať podľa jeho horúčkovitého, nutkavého jednania. A to isté platí aj pre spoločnosť, pokiaľ ju berieme ako organizmus. Ale tu sa stretávame so starou zotrvačnosťou. Spoločnosti sa pohybujú v závislosti na volaní dávnych, inštinktívnych popudov. Vyžadujú trvalosť. Každá snaha ukázať im nestály vesmír vyvolá odmietnutie, strach, hnev a beznádej. Ako teda vysvetlíme prijatie myšlienky predpovedania budúcnosti? Jednoducho: ten, kto podáva veštecké vízie, hovorí o absolútnom (to jest trvalom) uskutočnení, a môže byť teda ľudstvom prijatý s radosťou, aj keď predpovedá tie najhroznejšie udalosti."

Hárk al-Ada: Kniha o Letovi (DD)

 

Leto si tento pokus veľmi vyčítal, i keď im priniesol množstvo nových informácií: uvedomenie, že Zlatá cesta je cestou jedinou a veľmi chúlostivou; že Jessica prišla na Arrakis okrem iného aj riadiť ich vzdelanie a nebezpečenstvo, ktoré im od nej hrozilo, ak sa úplne vrátila k Sesterstvu (a podľa nich to bolo prakticky isté). Preberali možnosti, ako sa vymaniť z jeho vplyvu - i vzájomné spojenie, ktoré nakoniec zavrhli. Rovnako zavrhli i zavraždenie Alie. Rozhodli sa inak: "Sila Kwisatza Haderacha, použitá ich spôsobom, musí sklamať." Jeden z nich sa bude musieť vydať po Zlatej ceste a stratiť súrodenca v smrteľnosti (a zdalo sa, že to bude do istej miery "smrť" aj pre toho, kto zostane)... Jedinou ďalšou možnosťou bolo dostať sa do područia Alie. Zlatá cesta bola i spôsobom, ako sa zachrániť pred minulými životmi...

 

"Som na piesku v jasne žltom dennom svetle, ale pritom tam nie je žiadne slnko. Potom si uvedomím, že ja sám som slnko. Moje svetlo žiari ako Zlatá cesta. Keď si to uvedomím, vystúpim zo seba. Obrátim sa a čakám, že sa uvidím ako slnko. Ale nie som slnko; som panáčik, detská kresba s kľukatými čiarami bleskov miesto očí a nohy a ruky mám ako paličky. V ľavej ruke mám žezlo - a to je omnoho reálnejšie a podrobnejšie ako panáčik, ktorý ho drží. Žezlo sa pohne a to ma vydesí. A keď sa pohne, tak mám pocit, že som sa zobudil, ale pritom viem, že ešte spím. Potom si uvedomím, že mám okolo seba niečo - brnenie, ktoré sa hýbe tak, ako sa hýbe moja koža. Nevidím to brnenie, ale cítim ho. V tej chvíli ma opustí hrôza, pretože to brnenie mi dáva silu desiatich tisícok mužov."

Predzvestný sen Leta II., ktorý rozprával Ghanime (DD)

 

Dozvedeli sa i niečo o Zvrátenosti: Alia podľahla, pretože so svojimi životmi bojovala. Pokúsila sa uzavrieť svoju vnútornú minulosť v podvedomí. Poprela tak to, čím bola a zároveň sa stala tým, čoho sa najviac obávala. Potlačila osobnosti Zdedených spomienok a ony sa na ňu vyrútili, kedykoľvek si niektorú zo spomienok vyvolala. Raz sa jeden z tej svorky rozhodol, že je čas podeliť sa okrem spomienok aj o telo... Oni si trúfli v nich pátrať, vyhľadávať informácie, jazyky a spomienky dávnych čias. To viedlo u nich skôr k symbióze, k vzájomnému splývaniu bez straty vlastnej osobnosti... (zdrojom informácie bola Paulova osobnosť; sám sa riadil skôr radami svojho starého otca Leta)

 

"A toto dosiahol Muad´Dib: Videl podprahový zásobník každého človeka ako nevedomú banku spomienok siahajúcich až k primárnej bunke našej spoločnej genézy. Každý z nás, hovoril, môže zmerať svoju vzdialenosť od spoločného pôvodu. Tým, že to videl a že to povedal, urobil odvážny krok. Muad´Dib sám stanovil úlohu zapojiť genetickú pamäť do súčasných hodnotení. Tým odhalil závoje času a budúcnosť a minulosť sa stali jedným. To bol Muad´Dibov výtvor stelesnený v jeho synovi a dcére."

Hárk al-Ada: Závet Arrakis (DD)

 

Vo vízií však videl i to, že obaja sa budú musieť podrobiť Súdu posadnutosti. A ak vytvoria Zlatú cestu, posadnutosti sa vyhnú. Bolo však tiež zrejmé, že tá cesta sa mu veľmi nepáči...

Na druhý deň sa stretol so svojou babičkou Jessikou. Prezradil jej, čo je podľa nich príčinou Aliinej Zvrátenosti. Existovala aj obrana: vyhnúť sa koreniu a splynúť s minulosťou, nepotláčať ju, urobiť z nej súčasť ich samých. Nebudú to už oni, ale nebudú posadnutí.
(Je dôležité uvedomiť si milióny rokov cudzích životov v jeho genetickej pamäti. Ako mu mohla povedať čokoľvek, čo by nevedel, čo by neočakával? Veď bol zároveň ňou i jej milovaným vojvodom!) Neurobil rovnakú chybu ako jeho otec, neuprel pohľad do budúcnosti. Osobnosť jeho otca mu povedala všetko, čo potreboval vedieť o tom, akou pascou je predvídanie: "Poznať absolútne budúcnosť znamená byť do nej absolútne polapený. Zborí sa tým čas. Súčasnosť sa stane budúcnosťou. Aký pekelný dar by to bol! Aká nekonečná nuda! Každý okamih by sa opakovalo niečo, čo by som už vedel. Žiadna odchýlka. Mohol by som predvídať každú odpoveď, každé slovo...znova a znova, znova a znova... Ja potrebujem viac slobody."
Vyčítal jej, ako ich môže súdiť, keď ona sama (jej osobnosť), alebo jej vojvoda môžu byť príčinou ich prípadnej Zvrátenosti, keď oni sami ju môžu spôsobiť. Ponúkol sa, že nie ona, ale on ju bude učiť... Začal tým, že jej prezradil domnienku, že Alia sa ju chystá uniesť. Aliu mala ľutovať; chcela iba to, čo chcela Zvrátenosť v nej - Impérium pre seba. A Jessica predstavovala pre jej plán priamu hrozbu. Upozornil ju tiež na ctižiadostivú Wensiciu a na to, že má na Aliinom dvore sestru Irulán. Bol si istý, že sú v tajnom kontakte. Upozornil ju, že všetci z rodu Atreidov sú teraz na Arrakis a Alii by sa útok rodu Corrino na nich veľmi hodil...zrejme by ich obvinila z jej únosu.
Upozornil ju, že Bene Gesserit by sa mohol uchýliť aj k vydieraniu, ak by nespolupracovala, napr. zverejnením jej príbuzenstva s Harkonnenmi. Sesterstvo uvažovalo iba o svojom genetickom programe a dokonca zvažovalo i možnosť incestu medzi kráľovskými dvojčatami. Jednoducho ju iba znovu využili pre svoje ciele - vyvolali v nej obavy o osud dcéry a dvojčiat a podporili pocit viny z toho, že sa utiahla na Caladan. A ponúkli jej potom možnosť zachrániť dvojčatá... Wensicia bola pripravená zdiskreditovať ju práve šírením rečí, že prišla na Arrakis tento incest zabezpečiť. Jessikin pád by ale mohol pochovať celý rod Atreidov a to Alia nemohla dovoliť. Preto ten únos a naopak diskreditácia rodu Corrino.
Rozhovor ďalej pokračoval o jeho dileme, či sa má riadiť atreidskou mystikou a žiť a zomrieť pre svojich poddaných, alebo zvoliť smer, ktorý by mu umožnil žiť tisíce rokov. Jeho otec to takmer uskutočnil, ale nakoniec cúvol. Teraz bola rada na Ghanime a na ňom. Jessica nepochopila - nebola schopná pochopiť - čo má na mysli. Niektoré veci sa nedali vysvetliť slovami, museli sa zažiť...
Oboril sa na ňu, akým právom súdi Aliu, keď jej odchod vlastne všetko spôsobil. Ukázal jej, ako hlboko ju Bene Gesserit kondicionoval... a povedal jej, že sa musí nechať uniesť. Prezradil jej, že sa potom stretne so zaujímavým študentom.

 

"Niektoré činy majú koniec, ale nie začiatok; niektoré začínajú, ale nekončia. Všetko závisí na tom, kde stojí pozorovateľ."

Leto II. Atreides (DD)

 

Stretol sa o samote so Stilgarom, aby ho pripravil na veci budúce. Jeho otec nechal veľa vecí nedokončených, zvlášť smer ich životov... a náhrada za predvídanie neexistovala, korenie ho mohlo zničiť. Hovoril o videní, o tom, že miesto, na ktorom práve stoja (skalný výbežok Strážca) videl v sne ako miesto svojej smrti. Videl tri cesty. Jedna z tých budúcností vyžadovala, aby zabil Jessiku, inak by stratili monopol na korenie. Druhá vyžadovala svadbu medzi ním a Ghanimou a spečatenie Atreidskej rodovej línie. Tretia si žiadala, aby zo svojho otca urobil znovu len človeka, aby ho zbavil božstva.
Vnútorne vedel, že rod Corrino predstavuje preňho i pre jeho sestru reálnu hrozbu, napriek tomu bolo nutné zabrániť vražde Farad´na.
Varoval Stilgara pred Aliou. Problém bol v tom, že dobrý vládca pre fremenov bol ten, kto robil to, čo sa od neho čakalo, bez ohľadu na svoje vnútorné túžby. Každý jeho čin mal vychádzať z minulých tradícií. Ale Leto bol mnohonásobná osobnosť so spomienkami staršími ako ktorýkoľvek z ľudí. Riadila ho minulosť. Pretekal vrodenými vedomosťami, ktoré vzdorovali novosti a zmene. Ale mal vládnuť tam, kde Muad´Dib všetko zmenil... Alia hrala na starú fremenskú túžbu brániť sa zmene, ale prináša strašnejšiu zmenu, akú si Stilgar dokáže predstaviť. (Mal na mysli hroziaci zánik melanže?)
Vydal mu príkazy: Keby zomrel alebo zmizol v púšti, musí vziať Ghanimu a utiecť zo síča Tabr. Ak by on zahynul, Ghanima by bola jedinou nádejou Atreidov.

 

"A videl brnenie. To brnenie nebola jeho vlastná koža; bolo pevnejšie ako plastocel. Nič nemohlo preniknúť tým brnením - ani nôž alebo jed alebo piesok, ani prach púšte ani vysušujúce teplo. V pravej ruke niesol moc spôsobiť Koriolisovu búrku, otriasť zemou a rozdrobiť ju do ničoty. Oči mal upreté na Zlatú cestu a jeho ľavá ruka držala žezlo totálnej vlády. A za Zlatou cestou videli jeho oči večnosť, o ktorej vedel, že bude potravou jeho duše a jeho večného tela."

Heighia, sen môjho brata (Z Knihy o Ghanime, DD)

 

On i jeho sestra poznali účel šiat, ktoré im poslal ako dar Farad´n Corrino. Utiekli strážam v síči, obliekli si tie šaty a vydali sa von do púšte. Predpokladali, že na nich zaútočia minimálne dve veľké zvieratá.
Samotný Leto vedel, že to môže vyústiť iba do dvoch koncov - jeho smrti alebo jeho domnelej smrti (v prvom prípade bude Ghanima reálne, v druhom pod vplyvom silného posthypnotického príkazu, úprimne hovoriť o tom, že jej brat bol zavraždený). V žiadnom prípade sa neodvažoval riskovať vedomú predzvestnú víziu, vedel že riziko uvedenia svojho vedomia do poznania nemennej, absolútnej budúcnosti je vysoké.
Obaja sa ukryli do štrbiny, ktorú nedávno Leto ukázal Stilgarovi ako miesto svojej možnej smrti. Vzhľadom na jej šírku sa tam väčšie zvieratá nemohli za nimi dostať. Museli podstúpiť toto riziko, boli tým zaviazaní voči svojmu otcovi (?). Pri ich útoku (2 lazánske tigre) bola Ghanima zranená na ľavej nohe. Jedného zabil otráveným krispelom, ona druhého, no pritom utrpela ďalšie ťažké zranenie ruky.
Po ošetrení sa museli rozdeliť. Cítili, že už nikdy sa po nasledujúcich udalostiach nezjednotia tak, ako to bývalo predtým... Ghanima vnútorne aktivovala hypnotický príkaz, ktorý ju presvedčil o tom, že Leto je mŕtvy a potom sa tajne sama vrátila do síča a schovala sa u Harah. Hneď začala hľadať zradcu. Leto sa vydal do Jacurutu - Fondaku. Tam nikoho nenapadne ho hľadať...

 

"Malý vtáčik ťa z diaľky volal k sebe
zobáčik do karmínu namáčal.
Zavolal len raz v síči Tabr,
ty na Pohrebnú planinu si zavítal.

Žalospev pre Leta II. (DD)

 

Použil červa, aby zahladil stopy po svojom zmiznutí. Od síča Tabr sa vybral smerom na JV. Nepovedal Ghanime o svojom sne všetko. Teraz ho považoval nie za sen, ale za videnie. Presvedčilo ho, že jeho otec musí byť živý: "Život proroka nás uzatvorí do jeho vízie. A prorok sa môže oslobodiť iba tak, že vytvorí svoju smrť, ktorá sa od vízie líši." Obrátiť sa chrbtom otcovi, bolo ako zradiť boha. Ale Atreidovské Impérium potrebovalo prebudiť. Upadlo do najhoršej podoby Muad´Dibovej vízie. Ničilo ľudí ľahko a bez premýšľania... Cesta von viedla iba po Zlatej ceste. Ľudstvo ňou môže prejsť, obzrieť sa za Muad´Dibovou dobou a uvidieť ju v lepšom svetle. Ľudstvo ale musí poznať alternatívu k Muad´Dibovi, inak nikdy nepochopí svoje vlastné mýty... všetci by si vybrali bezpečnosť, mier a prosperitu. Vedel, čo obnoví rovnováhu a rozhodol sa to podstúpiť...

 

"Mnohé sily sa snažili zmocniť sa Atreidových dvojčiat, a keď bola oznámená Letova smrť, tieto sprisahania a protisprisahania ešte zosilnili. Všimnite si jednotlivé motívy: Sesterstvo sa bálo Alie, dospelej Zvrátenosti, ale napriek tomu stále chcelo tie genetické charakteristiky, ktoré v sebe niesli Atreidi. Cirkevná hierarchia auqáfu a hádže videla len moc, ktorú by jej prinieslo ovládnutie Muad´Dibových dedičov. CHOAM chcela získať prístup k bohatstvu Duny. Farad´n a jeho sardaukari chceli vrátiť rod Corrino na výslnie slávy. Kozmická gilda sa obávala rovnice Arrakis = melanž; bez korenia nemohli navigovať. Jessica si priala napraviť, čo spôsobila jej neposlušnosť k Bene Gesseritu. Nikoho nenapadlo spýtať sa dvojčiat, aké sú ich vlastné plány, dokiaľ nebolo príliš neskoro."

Kniha Kreos (DD)

 

Našiel Fondak - Jacurutu, ale pri pokuse dostať sa dovnútra bol zajatý Gurneym Halleckom. Spoločnosť mu potom v síči robil Namrí. Jeho úlohou bolo údajne Leta učiť; neúspech mohol znamenať žiakovu smrť. Bol akýmsi ľudským gom-džabbárom, nástrojom, ktorý mal preskúšať Letovu schopnosť vstúpiť do ľudského spoločenstva... Musel ho presvedčiť, že je na ich strane, že je jeho cieľom zmeniť to, čo sa stalo vládou Atreidov. To sa mu dočasne i podarilo.

Cítil z Namrího hry Bene Gesseritu, istotu získal, keď zistil, že ho zajal služobník lady Jessiky Gurney Halleck. Ten mal od nej presné rozkazy (myslel si to) a hodlal ich do bodky splniť. A prvým krokom bolo uviesť ho do melanžového tranzu (ktorý považoval za smrteľne nebezpečný, z dôvodu možnej premeny na Zvrátenosť). Chcel sa brániť, ale osobnosti Paula a Jessiky mu v tom zabránili... a Paulova osobnosť ho počas tranzu chránila pred ostatnými.
Tranz spôsobil, že dokázal vidieť jasne do diaľky - do minulosti aj súčasnosti. Minulé životy sa spojili do skúsenosti tak obrovskej, že si ju nikto nedokázal ani predstaviť. Tá mu dávala takú moc, že ju nikto nesmel vidieť úplne.

 

"Neexistujú žiadne presné hranice pre všetkých ľudí. Univerzálne predpovedanie je prázdny mýtus. Iba najsilnejšie miestne prúdy času sa dajú predpovedať. Ale v nekonečnom vesmíre môže byť miestny tak obrovský rozmer, že ľudská bytosť pred tým cúvne. V živote môjho otca nebola žiadna morálna veľkosť, iba miestna pasca, ktorú si sám postavil."

Leto po tranze (DD)

 

Zdá sa, že z minulých životov, ktoré obsahoval, významnú úlohu hral v jeho premene dávny predok menom Harum. Jeho väznitelia ho stále znovu posielali do melanžového tranzu, pretože stále neboli spokojní s jeho odpoveďami. Vnútorne sa zhodoval so svojimi väzniteľmi v tom, že niekde musí nájsť múdrosť, vnútornú rovnováhu. Až potom môže nájsť svoju Zlatú cestu... Odpoveď našiel v úryvku z panoplia propheticus: "Hovorí sa, že nie je nič pevného, nič vyváženého, nič trvalého v celom vesmíre - že nič nezostáva v rovnakom stave, že každý deň a niekedy každá hodina prináša zmenu." Ani jeho otec tomuto faktu nakoniec neunikol... "Robiť si nárok na absolútnu znalosť znamená stať sa obludným. Znalosť je nekonečné dobrodružstvo na hrane neistoty."
"Môj otec sa vo mne spája proti tomu, čo z neho urobili iní."

 

"Môj otec žije vo mne, ale nie som to ja. Miloval si ho a on bol veľkomyselný človek, ktorého snahy mierili vysoko. Jeho zámerom bolo ukončiť kolotoč vojen, ale nepočítal s pohybom nekonečnosti, ako ho vyjadruje život. Jeho pohyby môže vidieť každý smrteľník. Varujte sa ciest, ktoré ponúkajú úzke možnosti. Také cesty vás od nekonečna odvedú do smrteľnej pasce.
V tomto vesmíre sa spojím proti každej sile, ktorá ľuďom prináša poníženie.
Pozrite sa, čo z môjho otca urobili. Mier má v tomto Impériu jediný význam. Je to uchovávanie jediného spôsobu života. Je vám prikazované, aby ste boli spokojní. Život musí byť rovnaký na všetkých planétach podriadených imperiálnej vláde. Hlavným predmetom kňazského štúdia je nájsť správne formy ľudského chovania. A ten hľadajú v slovách Muad´Diba! Človek musí dovoliť rozdielnosť. Žiadna otázka, žiadny problém nemá iba jedinú správnu odpoveď. Odkáž mojej babičke, že budem spolupracovať. Sesterstvo bude možno mojej spolupráce ľutovať, ale Atreides dáva svoje slovo."

Leto II. Gurneymu Halleckovi (DD)

 

Dostal sa na ďalší stupeň vedomia: "videl" skrytú štruktúru spoločnosti. Ľudia žijú v kolóniách. I on bol kolóniou ľudí - vyššou formou splynutia jednotlivých osobností Zdedených spomienok.

 

"Vo vás nie je vina ani nevinnosť. To všetko je minulosť. Vina prenasleduje mŕtvych a ja nie som Železná päsť. Vy, zástup mŕtvych, ste iba ľudia, ktorí urobili určité veci, a spomienka na tie veci osvetľuje moju cestu."

Leto II. svojim vnútorným životom (podľa Hárk al-Adu) (DD)

 

Pochopil, že tým, že ho nechali nažive, ho uznali ako liečiteľa spoločnosti. Ale on im neprinesie spoločenský poriadok takým spôsobom, ako to očakávajú... Vedel, že nebude tak nevedomky zlovoľný, ako bol jeho otec - despotizmus na jednom konci a otroctvo na druhom - ale tento vesmír sa možno ešte bude modliť za návrat tých "starých dobrých čias". Ľudia musia pochopiť nebezpečenstvo stagnácie. Ako ho ale môžu dostatočne pochopiť, ak Leta nezažijú tisíce rokov?

Cítil horkosť voči lady Jessike, ktorá ho neváhala vrhnúť do nebezpečenstva melanžového tranzu, ktoré sa už raz zle skončilo - pre jej dcéru.

V tranze sa mu ozval hlas, ktorý ho ochromil hrôzou: "Nie je to súčasnosť, čo ovplyvňuje budúcnosť, ty blázon, ale budúcnosť, ktorá formuje súčasnosť. Máš to všetko naopak. Akonáhle je raz určená budúcnosť, udalosti sa vyvíjajú tak, aby zaistili, že tá budúcnosť je pevná a nevyhnutná." Znovu takmer podľahol tlaku minulých životov, ale tentokrát mu to pomohlo prísť na spôsob, ako definitívne zvíťaziť. Definitívne si uvedomil, že to bol práve strach, čo premohol Aliu.

 

"Ja som váš duch. Ja som jediný život, ktorý si viete predstaviť. Ja som dom vášho ducha v zemi, ktorá nie je nikde, v zemi, ktorá je jediným domovom, ktorý vám ostal. Bezo mňa sa zrozumiteľný vesmír zmení v chaos. Tvorivé a priepastné sú vo mne neoddeliteľne prepojené; iba ja môžem byť prostredníkom medzi nimi. Bezo mňa sa ľudstvo utopí v bahne a márnosti znalosti. Mojim prostredníctvom oni a vy nájdete jedinú cestu z chaosu: pochopenie životom."

Leto II. svojim vnútorným životom (DD)

 

Stal sa sám sebou, svojou vlastnou osobnosťou zahrňujúcou celú svoju minulosť. Nebolo to ani víťazstvo, ani porážka, ale niečo nové, čo mohol zdieľať s ktorýmkoľvek vnútorným životom, ktorý si vybral.

Bolo potreba vyrovnať rovnováhu na Arrakis, príliš sa prevážila a smrteľne ohrozovala život piesočných červov. Bez korenia hrozil rozpad Impéria na množstvo navzájom izolovaných planét. Ďalej existovala bariéra v meniacom sa vesmíre, ktorú bolo nutné odstrániť. To vyžadovalo konanie krutých vecí, nutnosť ísť proti vlastnej najhlbšej podstate, proti svojim najväčším prianiam... ale muselo sa to urobiť. Vyžadovalo to nečinnosť, ktorá spôsobí zabitie priateľa (Hayta?). Je však i iná možnosť: dať vlastnú sestru netvorovi (Alii? Sebe?).

Predpokladal, že jeho väznitelia poznajú benegesseritský plán obnovy faraónskeho cisárstva snahou spojiť ho s vlastnou sestrou. Ako do toho ale zapadala Sabíha? Lady Jessica mala samozrejme pravdu: to, že si mohol dopodrobna vybaviť všetky životy v sebe, mu na nič nebolo, dokiaľ nedokázal usporiadať všetky údaje a spomenúť si na ne vtedy, keď ich potreboval. Korenie bol ale veľký hazard... Jessica chcela, aby mal inštinkty na vedomej úrovni. Jeho priame spomienky zo všetkých tých dávnych životov mu poskytovali viac ako to. Mal ich teraz všetky usporiadané a videl, aké nebezpečenstvo spočíva v tom, že to prezradí Gurneymu. Ale nebolo možné to utajiť pred Namrím.(?) Musel odísť...

Zhypnotizoval a uspal Sabíhu a opustil síč. Svoj útek vo víziách nevidel, preto sa tak rozhodol, nechcel byť zviazaný známou budúcnosťou ako jeho otec. Vydal sa na juh smerom do Tanzerouftu, Zeme hrôzy, do prichádzajúcej búrky, aby tak roztrhal všetky vlákna budúcnosti, ktoré vo svojich víziách videl. Mal so sebou i atreidský prsteň so sokolom...
Búrku prečkal v zahrabanom filterstane, v hibernačnom tranze. Vydal sa tak neznámu: život alebo smrť. Musela mu z vlákien spájajúcich ho s budúcnosťou zostať iba Zlatá cesta...
V budúcnosti bez vízií však bolo isté nebezpečenstvo, ako zistil, keď po prekonaní búrky prišiel na to, že mu niekto pokazil pumpy vo filteršatách (Namrí).

Vydal sa na červovi ďalej na juh. Vedel, akú cenu bude musieť za Zlatú cestu zaplatiť. Vedel, že bude musieť stále nachádzať nové vlákna mimo svojich videní. Pri ceste narazil na odpadlíkov platených pašerákmi s piesočným vozidlom. Viedol ich Muríz... a na Shuloch.

Súhlasil s podrobením sa maššádu, aj keď videl, že Muríz sa už rozhodol pre jeho smrť. Leto ho však odzbrojil, odhalil mu svoju totožnosť a presvedčil ho, že bez jeho pomoci korenie i červy zmiznú z povrchu Arrakis, a s nimi zmiznú i oni sami. Vedel o jeho príslušenstve k Vydedencom, i že poskytujú útočisko jeho slepému otcovi (z vízií) i to, ako málo si ho vážia. Prinútil ho prehltnúť svoju krv, čím si ho zaviazal - Muríz si nemohol zobrať jeho vodu, dokiaľ neurazí kmeň.

V Shulochu videl jeho značný úpadok a chudobu a strach ľudí, ktorí tu žili v silnom útlaku. Chytali a predávali (na návrh Muad´Diba) piesočné pstruhy mimo planétu, čo však bolo podľa Leta vopred odsúdené na neúspech - žiaden z nich nemohol mimo Arrakis dlhšie prežiť.

Povedal Murízovi, kam ich chce viesť: ku Kralizecu. A znovu sa stretol so Sabíhou, ktorú isnád Jacurutu za to, že ho nechala utiecť, vypovedal do Shulochu, aby tu stratila svoju telesnú vodu. Vízia budúcnosti s ňou bola veľmi lákavá, mala však bolestný koniec.

Muríz mu vzal filteršaty, aby nemohol utiecť. Pozoroval Sabíhu a uvedomil si, že je závislá na absolútnych pravdách, že hľadá konkrétne hranice a to preto, že nedokázala zniesť nekompromisnosť strašných rozhodnutí, ktoré sa jej dotýkali. Držala sa svojej jednostrannej predstavy o vesmíre, aj keď bola tak obmedzujúca a bezčasová, pretože alternatívy ju desili. Leto samého seba naopak cítil ako číry pohyb, ako membránu, schopnú nadobudnúť nekonečné množstvo rozmerov. A pretože tie rozmery videl, mohol robiť strašné rozhodnutia... tak, ako to robil jeho otec. A rozhodol sa sledovať tú pravú víziu..."moja koža mi nepatrí". Presvedčil Sabíhu, že nemôže utiecť.

A nastala chvíľa, ktorá zmenila osud celého ľudstva. Leto si na svoje telo naukladal piesočných pstruhov... tí sa nikdy s takýmto telom nestretli: každá jeho bunka bola nasýtená korením, jeho enzymatická rovnováha reagovala na jeho vedomú vôľu, jeho minulé životy mu poskytli potrebné informácie. Spojili s ním svoj metabolizmus, živili sa ním, živil ich, učil ich - stali sa jeho symbiontmi. Pokryli mu celé telo okrem tváre. Šablónu mu poskytol melanžový tranz a on sa jej presne držal... cieľom bola Zlatá cesta.
Extrémne mu zvýšili hmatový zmysel, silu a rýchlosť, piesočné červy ho považovali za vlastný druh (túto fázu svojho vývoja (piesočného červa) červy nenapadali), nahradili mu filteršaty, poskytli zdroj energie... a budú sa ďalej vyvíjať - do jedinečného organizmu, ktorý zmení dejiny vesmíru tak, ako to žiaden iný živý tvor nikdy nedokázal.

 

"Ty si rozdelil piesok svojou silou; ty si roztrieštil hlavy drakov v púšti. Áno, vidím ťa ako šelmu vychádzajúcu z dún; má dva rohy baranie, ale hovoríš hlasom dračím."

Revidovaná Oranžsko - katolícka biblia (Arran II.4, DD)

 

Získal obrovské schopnosti, ale zároveň stratil svoju ľudskosť - bola to obrovská obeť... ale duša ľudstva, tisícročia blokovaná, potrebovala cestu, po ktorej by sa mohla vydať.
Bez problémov unikol prenasledovateľom zo Shulochu a pred ním už ležala iba pasca času a priestoru, ktorá bola pripravená dať nezabudnuteľnú lekciu jemu samotnému i celému ľudstvu...


"Týmito činmi Leto II. vyňal sám seba z vývinovej postupnosti. Urobil to úmyselným rezom a povedal: "Byť nezávislý znamená byť mimo." Obe dvojčatá videli ďalej než k potrebám pamäti ako meracieho procesu, to jest spôsobu, ktorým mohli pomeriavať svoju vzdialenosť od svojich ľudských počiatkov. Ale na Letovi II. zostalo, aby vykonal ten odvážny čin, aby poznal, že skutočná tvorba je nezávislá na svojom tvorcovi. Odmietol znovu zopakovať proces vývoja a povedal: "To ma tiež viac a viac vzďaľuje od ľudstva." Vedel, čo to naznačuje: že v živote nemôžu existovať žiadne skutočne uzavreté systémy."

Hárk al-Ada: Svätá premena (DD)

 

Vydal sa na severovýchod smerom ku Gara Ruden (fremenská dedina alebo síč) a potom ďalej a ďalej, rozbíjajúc a ničiac kanáty. Posunul tak ekologickú transformáciu Arrakis o celú generáciu dozadu. Poskytlo mu to čas a zamestnalo to Aliu (považovalo sa to za útoky povstaleckých kmeňov). A pohovorí si čoskoro so svojim otcom...
Počas svojej cesty ďalej prijímal obrovské kvantá korenia, pod ktorého vplyvom pokračovalo jeho splývanie s piesočnými pstruhmi. Ich brvy mu prenikli do tela, "koža" sa stala jeho definitívnou súčasťou. Jeho otec to vo svojich víziách tiež videl, ale zavrhol túto cestu. Bolo to niečo príliš strašného, aby to dokázal prijať.

S otcom a jeho spoločníkom sa stretol 170 km južne od Starej strže, na ich ceste do Shulochu. Zastavil červa a Paul rýchlo spoznal, že jeho syn podstúpil tú strašnú premenu.
Považoval otca v tomto okamihu za súpera. Nejakým spôsobom mal byť Paul oslepený ešte raz...
Paul mu povedal, že sa už neobracia k víziám, a že s ním nechce jeho víziu zdieľať; možno však nebude mať na výber...

 

"Nemôžeš ovládať budúcnosť."

Kazateľ

 

Mal pravdu. Pokúšať sa o nejakú úplnú kontrolu vesmíru znamenalo len kúpiť si zbraň, ktorou ťa vesmír nakoniec porazí. Obaja boli prinútení jednať - a tým činom sa rozhodli, vybrali si víziu. Obaja sa mohli spoliehať iba na osamelú a zúfalú odvahu, ale Leto mal 2 výhody: pustil sa na cestu, z ktorej nebolo návratu, a prijal tie strašné následky, ktoré mu to prinieslo. Jeho otec stále ešte dúfal, že existuje cesta späť, a k ničomu konečnému sa nezaviazal.

Vzápätí sa ich Assan Tárik pokúsil oboch zlikvidovať použitím pseudoštítu (rozkaz Vydedencov). Leto mu zlomil väz a štít zahodil mimo ich dosah.

"Zatiaľ celý rozumný svet zdieľal lineárne pojatie času, ktorému bol vlastný rys postupnosti. Leto držal v rukách opraty spletené z mnohých vlákien, vytvárané jeho víziami osvietenými pojatím času ako javu s mnohými líniami a mnohými slučkami. Bol vidiaci človek v svete slepých. Len on mohol roztrieštiť ten usporiadaný princíp, pretože jeho otec už nedržal opraty. A myšlienka, ktorá sa ešte nezrodila ani v najvzdialenejšej budúcnosti, sa mohla odraziť v teraz a pohnúť jeho rukou. Len jeho rukou.
Paul to vedel a pretože už nevidel, ako Leto môže manipulovať s opratami, mohol rozpoznať iba tie neľudské dôsledky, ktoré Leto prijal."

Obaja vedeli, aké fyzické dôsledky bude premena mať: vo vesmíre sa objaví mysliaca bytosť strašných rozmerov - a ten vesmír ju bude vzývať. Paul sa vzdal, a s nádychom porážky "odovzdal" vesmír do Letových rúk. Rozhodol sa inak; radšej prijal svoju úlohu nástroja Vydedencov, ktorí ho poškvrnili, ale prijal to radšej, než ten pohľad na vesmír, ktorý si vybral Leto. Jeho cestou bolo vyprovokovať Aliu, zviesť ju k zlým rozhodnutiam (a zlikvidovať tak muad´dibovské náboženstvo?).

Stále sa však nezmieril s Letovou predstavou - odmietal to, čo chcel Leto ľudstvu dať - tisíce mierových rokov považoval za roky stagnácie. Leto chcel dať ľuďom lekciu, na ktorú nikdy nezabudnú. Naproti tomu uznal, že Paulova vízia je rovnako dobrá/zlá ako jeho. Preto chápal jeho odpor.

Paul neprijal vojvodský pečatný prsteň a žiadal ho, aby mohol odísť zomrieť do púšte. Leto mu to nedovolil. Potreboval ho živého, alebo jeho telo. To potreboval, aby udržal kontinuitu.

Paul vedel o tom, čo malo prísť - Kralizec, boj uragánov. Oproti nemu bol jeho fremenský džihád len malým piknikom. Nechcel mu však zabrániť cestou, ktorú si vybral Leto. Podľa vlastných slov by sa z neho - ak by si túto cestu vybral - stal šajtánov misionár. Nikdy nemohol vykonať zlý čin, ak by dopredu vedel, že je zlý. Bol Atreides, nikdy sa nestal pravým fremenom. Naproti tomu Leto pravým fremenom bol, dokázal voliť medzi zlami.
Kralizec bol nevyhnutný, buď on, alebo bude ľudstvo vyhladené. To Paul medzi voľbami nevidel. Leto áno, a bol presvedčený, že Sesterstvo to tuší; inak si nevedel vysvetliť Jessikine rozhodnutie.

Leto ho odviedol ku Gurneymu Halleckovi. Našli ho s Ghadheánom al-Fálím v jednom z malých povstaleckých síčov na Gare Ruden. Vysvetlil mu, prečo musel utiecť: Namrí mal údajne od Alie príkaz ho bez ohľadu na výsledky testov zavraždiť. Suverénne tvrdil, že je Hovorcom pravdy. Museli konať rýchlo, pretože Farad´n mal čoskoro doraziť na Arrakis. Tam mal Gurney uvidieť tú pravú skúšku.

Jeho ukradnutou toptérou sa dostali späť do Shulochu. Leto tam predviedol svoje neľudské schopnosti: holými rukami rozbil kanát, niekoľkých fremenov zabil úderom ruky, pričom ich zbrane sa ho ani nedotkli. Spoznali ho, padli pred ním na kolená a začali ho uctievať ako stelesnenie šaj-hulúda.

Dal im rozkazy, aby sa o jeho hostí dobre starali. Aby obnovili kanát a vysadili v oáze záhradu. Jedného dňa si tu chcel vytvoriť svoj domov. Prikázal im prestať predávať korenie; od teraz mali každý kúsok uschovať.

Minimálne rok prešiel od doby jeho premeny po rozuzlenie v Arrakéne - prac. poznámka.

Panôžky piesočných pstruhov prenikli do každého jeho orgánu, prispôsobovali ho a menili. Menili a upravovali sa i samotné pstruhy. Musel občas prekonávať hlboký pocit straty. Bolo by tak ľahké odísť do púšte. Ale v stopách Muad´Diba a Alie prichádzala iná generácia fremenov. Preto nemohol odísť tak, ako to urobil jeho otec...Spomenul si na dávne slová Duncana Idaha: "Tí fremeni! Sú úžasne živí. Nikdy som nestretol chamtivého fremena." Teraz tu bola hromada chamtivých fremenov... Pustil sa na cestu, ktorá to všetko zmení, ale za akú strašnú cenu. Ale následkom chybného kroku by bol Kralizec alebo ešte niečo horšieho...

O otcovi už uvažoval iba ako o Kazateľovi. Nebol to už Muad´Dib ani Paul Atreides. Púšť ho zmenila, urobila z neho to, čím je. Púšť a šakaly z Jacurutu. Kazateľ predčasne zostarol, zostarol nie navzdory melanži, ale kvôli nej.

Chcel sa vrátiť do Arrakénu a požiadal Kazateľa, aby tam mohol odísť ako jeho sprievodca. Dôvodom bol príchod Farad´na a Jessiky na Arrakis - a hlavne jeho sestra. Povedal mu, že ak to prijme, už nikdy sa do púšte nevráti... a Kazateľ súhlasil.

Prichádza na námestie pred chrámom v Arrakéne ako anonymný sprievodca Kazateľa. Ten vo svojej kázni hovoril o skaze, ktorú spôsobilo zavrhnutie starých zvykov, kázal o zmenách púšte, ktoré priviedli cudzincov, ktorí priniesli násilie. A priamo obviňuje Aliu z kacírstva. To nevydržali kňazi, ktorí ho mali k nej dobrovoľne priviesť. Jeden z nich mu vrazil krispel do hrude a Kazateľ na námestí pred Chrámom v Arrakéne zomiera...

Leto sa dostal v zmätku do Chrámu, zmocnil sa Ghanimy (ktorá ho ešte nespoznáva), vyrazil plastocelové dvere a vstúpil do Aliiných komnát, odkiaľ sledovali udalosti okrem nej i Jessica, Farad´n, Tyekanik a niekoľko strážnych.
Slovami o tom, že obaja prišli, aby uviedli svet na Secher Nbiw - Zlatú cestu, uvoľnil hypnotický blok, ktorý Ghanimu držal vo vedomí, že je mŕtvy.
Následne medzi ním a Aliou došlo k súboju, z ktorého Leto samozrejme vychádza ako absolútny víťaz. Odzbrojil ju a ponúkol ešte možnosť naučiť sa zvládnuť Vnútorné životy. Ale u nej sa navonok jasne prejaví Zvrátenosť (spôsobom podobným rozdvojeniu osobnosti, iba tých osôb bolo viac a navzájom si preberali jej telo). Leto úderom rozbil okno a dal jej na výber: buď Súd posadnutosti alebo samovraždu. Ona si vybrala druhú možnosť a končí svoj život skokom z okna na schodoch vlastného Chrámu.

Nebolo pochýb o tom, že nastúpi na trón. Stále však trpel stratou svojej ľudskosti, často behával až do vyčerpania púšťou a potom prosil Ghanimu, aby požiadala svoju matku v sebe, aby preňho našla nejaký spôsob smrti. Obetoval viac, ako ktokoľvek pred ním a spomienka na ľudstvo bola vďaka jeho Minulým životom v ňom strašne živá. Jeho otec pred tým ušiel do púšte. Jeho babička to zažila iba v nejasnom zárodku a pritom potrebovala všetok benegesseritský výcvik, aby s tým dokázala žiť - preto sa nakoniec Ctihodné matky tak cvičia... Zostal sám a nikdy nebude nikto podobný. A bude žiť tisíce rokov.
Divoký oheň vzbury sa v krátkom čase rozhorel v celom Impériu. Bola samozrejme potlačená, ale Leto preberal Impérium v žalostnom stave. O 100 rokov existovalo menej ako 50 piesočných červov a aj tí boli chorí a žili v starostlivo udržiavanej rezervácií. O 200 rokov boli všetci mŕtvi. Ich korenie bolo k dispozícií výhradne Kozmickej gilde a cena bola závratná. Ekologickú transformáciu bolo pravdepodobne možné ešte zastaviť, ale Letov plán to vylučoval a tak sa v transformácií neľútostne pokračovalo, až na Arrakis zostala púšť jediná - jeho Sarír.
Všetci túžili po Zlatom veku, faraónskom Impériu a Leto im ho dal. Dal im bohatý mier s veľkou úrodou, čulým obchodom a jednoznačne rozoznateľnou hierarchiou, rovnosť všetkých okrem Zlatého vládcu. Leto absolútne ovládal korenie. Mier bude trvať tisíce rokov a spomienky na vojnu takmer vymiznú. Povedie ľudí kultom smrti k čerstvému vzduchu radostného života. Hovoriť o smrti spôsobuje napätie, podľa ktorého živí spoznajú, že sú nažive. Až jeho Impérium padne a príde Kralizec, ľudia si znovu spomenú, čo to znamená byť ľuďmi. A tá spomienka pretrvá, dokiaľ bude žiť jediný človek. A červy sa vrátia, až Leto odíde do piesku... Zlatá cesta mala zabezpečiť prežitie ľudstva.

Hodlal prebrať genetický program Sesterstva. A základom mali byť Ghanima a Farad´n, z ktorého zároveň urobil Kráľovského kronikára.

Predviedol svoje nadľudské schopnosti pred zhromaždenými arífmi všetkých fremenských kmeňov (napr. prevalil fregatu Kozmickej gildy). Vydesil ich tak, že sa mu podrobili a zástupcovia kmeňov mu prišli zložiť hold pred trón Zlatého leva vo Veľkej hale, vrátane Stilgara.

"V každej civilizácií je vždy nejaká prevažujúca mystika. Z nej sa vytvára bariéra proti zmene, a to vždy znamená, že budúce generácie nie sú pripravené na zrady vesmíru. V tom sú všetky mystiky rovnaké - všetky budujú také bariéry. Žijeme v Impériu, ktoré sformovala práve takáto mystika a to impérium sa práve teraz rozpadá, pretože väčšina ľudí nedokáže rozlíšiť medzi mystikou a svojim vesmírom. Mystika je ako posadnutosť diablom; má sklon zmocniť sa vedomia a stať sa pozorovateľovi všetkým. Moja babička sa ma spýtala, či som Zvrátenosť. Odpovedal som, že nie. To bol môj prvý klam. Ghanima tomu unikla, ale ja nie. Bol som prinútený vyvážiť tie vnútorné životy pod tlakom nadmerných dávok korenia. Musel som vyhľadávať aktívnu spoluprácu tých životov v sebe. Pritom som sa vyhol tým najzhubnejším a vybral som si hlavného pomocníka, ktorého mi vnútilo moje vnútorné svedomie - môj otec. V skutočnosti nie som ani môj otec, ani tento pomocník. Ale tiež nie som druhý Leto. Som spoločenstvo, ktorému vládne niekto, kto žil veľmi dávno a mal obrovskú moc. Bol otcom dynastie, ktorá prečkala 3000 našich rokov. Volal sa Harum a dokiaľ jeho línia nepodľahla vrodeným slabostiam a predsudkom jeho následníkov, žili jej členovia v neustálej velebnosti. Nevedomky sa prispôsobovali všetkým zmenám. Splodili ľud, ktorého príslušníci žili krátko, boli poverčiví a ľahko ovládateľní kráľom - bohom. Ako celok to bol mocný ľud. Snaha o prežitie druhu sa pre nich stala samozrejmým zvykom. Nepáči sa mi to, ale práve taký vesmír vytvorím. Prečo? To som sa naučil na Dune. Prítomnosť smrti je tu hlavným prízrakom. Jej prítomnosťou mŕtvi premenili živých. Ľudia v takej spoločnosti klesnú k svojim bruchám. Ale keď príde čas na protiklad, keď povstanú, sú veľkí a krásni."

Leto už nikdy nemohol mať deti, nebol totiž viac človekom. Preto sa rozhodol porušiť všetky fremenské pravidlá a vzal si za ženu svoju sestru Ghanimu. Fremeni to prijali, pretože im nič iné nezostalo. Jej skutočným partnerom však bol Farad´n - atreidská línia musela byť zachovaná. Leto chcel jeho potomkov formovať k svojmu obrazu. Hodlal vytvoriť najintenzívnejší a najobsiahlejší výcvikový program v histórií. Tento program (Plemenná kniha) a prevzatie genetického programu Sesterstva vytvorí tých najmúdrejších vládcov, akí kedy existovali. Len tak bolo možné prežiť Kralizec.
Leto hodlal zničiť Impérium, ale zároveň vytvoriť v ľuďoch nové svedomie. Keď zoslabne monopol na korenie a dojdú skryté zásoby, v celej ríši sa objavia nové sily. Bolo načase, aby sa ľudia znovu naučili žiť podľa svojich inštinktov, inak ľudský rod zanikne.

Písal pod rôznymi pseudonymami historické knihy. Viedol si záznamy pomocou iksanského diktatelu na riduliánsky kryštálový papier. Časť z nich bola ukradnutá ešte počas jeho života (viac ako 3000 rokov po jeho narodení) a bola známa pod názvom Ukradnuté denníky, druhú časť (dobre ukrytú) o tisíce rokov neskôr objavili pri vykopávkach v Dár-es-Baláte.
Z týchto záznamov sa dozvedáme o jeho živote...

Ústna história tvrdila, že po smrti Ghanimy si vzal za ženu dievča pochádzajúce z Jacurutu (Sabíhu?). Po nej mal ešte niekoľko neviest, ktoré sa strácali v chodbách jeho Citadely a svetu sa už nikdy osobne neukázali. Ženy mal len v prvých storočiach svojej vlády.

Počas ekologickej transformácie skutočne došlo postupne k vyhynutiu piesočných červov a cena melanže sa dostala do nepredstaviteľných výšok. 3000 rokov po ich vyhynutí mal najväčšiu zásobu Leto II., určité zásoby mala Gilda, Bene Gesserit a malé množstvá boli medzi zbytkami veľkorodov. Leto melanž rozdával za odmenu, odopieral za trest. Vďaka tomu bol v Impériu už viac ako 3000 rokov mier. Landsraad prestal existovať...
Za ten čas došlo postupne k premene jeho tela. Ľudskú formu si zachovala prakticky iba tvár, ktorá sa však v zlomku sekundy mohla prekryť sivým "štítom" z piesočných pstruhov. Telo bolo sedem metrov dlhé, v priemere malo dva metre, pričom väčšina tej dĺžky bola zložená z prstencov. Na jednom konci vo výške človeka bola umiestnená hlava, tesne pod ňou ešte ľudské ramená a ruky s dlhými článkami prstov. Nohy mu atrofovali, premenili sa na malé plutvičky a premiestnili sa na koniec tela. Rovnako mozog už nesídlil iba v hlave ale vo forme nervových uzlín sa tiahol celým jeho telom. Vážil asi päť ton. Prepravoval sa väčšinou pomocou Kráľovského vozidla. Sám sa mohol plaziť (i obrovskou rýchlosťou) a kotúľať.
Dlhý čas potom, čo prijal kožu z piesočných pstruhov, pociťoval hlad. Žalúdok však väčšinou ľudskú stravu odmietal a jedlo mu začalo byť nepríjemné. V poslednom štádiu svojej premeny už dokázal prehltnúť iba suché látky (hlavne piesok), ktoré niekedy obsahovali stopu korenia.
Veľmi výrazne sa mu zostril zrak a sluch, naopak hmat skôr zakrnel.

 

"Som ten najhorlivejší pozorovateľ ľudí, aký kedy žil. Sledujem ich v sebe i navonok. Minulosť a súčasnosť sa vo mne môžu miesiť a prekrývať. A ako postupuje premena môjho tela, dejú sa s mojimi zmyslami úžasné veci. Je to, akoby som vnímal všetko vo veľkom detaile. Mám extrémne ostrý sluch i zrak a naviac čuch, ktorý úžasne rozlišuje. Dokážem vycítiť a určiť feromóny v pomere tri ku miliónu. Viem to. Vyskúšal som to. Pred mojimi zmyslami toho mnoho neukryjete. Myslím, že by vás zdesilo, čo dokážem rozlíšiť iba čuchom. Vaše feromóny mi povedia, čo robíte a čo sa chystáte urobiť. A gestá a postoj! Raz som pol dňa sledoval starca sediaceho na lavičke v Arrakéne. Bol to potomok naíba Stilgara v piatej generácií a ani o tom nevedel. Študoval som uhol jeho krku, laloky kože pod bradou, rozpraskané pery a vlhkosť okolo nosných dierok, póry za ušami, pramienky sivých vlasov, ktoré mu vykĺzli spod kapucne starobylých filteršiat. Za celý ten čas si nevšimol, že je sledovaný. Pche! Stilgar by to poznal za sekundu alebo dve. Ale ten starec jednoducho iba čakal na niekoho, kto neprišiel. Nakoniec sa zdvihol a odkrivkal preč. Po všetkom tom sedení bol celý stuhnutý. Vedel som, že už ho živého nikdy neuvidím. Mal už veľmi blízko k smrti a bolo isté, že jeho voda príde nazmar. Ale na tom už nezáležalo."

Ukradnuté denníky (BID)

 

Niekedy mal problémy zvládnuť svoju symbiózu a jeho "duše sa zmocnil Červ". Vtedy bol veľmi nebezpečný.
Vedel, že zomrie (označoval to ako nápodobu smrti) a že z tisícok piesočných pstruhov tvoriacich jeho telo sa znovu vyvinú piesočné červy - tie sa ale budú od pôvodných líšiť: budú mať viac nervových ganglií, budú mať vedomie (aby k tomu došlo, musel zomrieť na mieste, kde bola prítomná voda). Nevedel však, kedy sa to stane, ani kto bude príčinou. V svojich denníkoch tvrdil, že to bola jediná vec, ktorú nemohol vedieť. Počas troch storočí po jeho smrti mal Dune znovu vládnuť piesočný červ. Mal byť ale podstatne ostražitejší, inteligentnejší a nebezpečnejší a ťažba korenia mala byť preto omnoho nebezpečnejšia ako kedysi. Túto premenu planéty prežijú len tí najtvrdší a najsurovejší z ľudí.
Vybudoval si nové sídlo v centre Poslednej púšte - Saríru a vytvoril svoju ženskú armádu - Rybie hovorkyne. Tie sa objavovali v miestach nepokojov podľa jeho pokynov ešte skôr, než tie vypukli (jeho vnútorný zrak). Takto udržovali Letov mier.
Nemal rád pretvárku, klamstvo a neohrabanosť, dal v roku 2116 svojej vlády za prekrucovanie minulosti popraviť deviatich historikov. Títo deviati boli omámení a potom spálení na hraniciach zo svojich vlastných kníh. Keď sa Pána Leta pýtali iní historici, pátrajúci po osude svojich kolegov, povedal: "Boli zničení, pretože domýšľavo klamali. Neobávajte sa, že môj hnev na vás dopadne pre vaše nevedomé chyby. Nestojím nijak zvlášť o to, vytvárať mučeníkov. Mučeníci obvykle spôsobujú dramatické obraty v ľudských záležitostiach. Dráma je iba jedným z terčov môjho lovu. Traste sa iba vtedy, keď tvoríte falošné popisy a pyšne na nich trváte. Tak choďte a opakujte všetkým, čo som povedal."
Náboženstvo ako také považoval za hrozbu.
Postrehy a názory Bene Gesseritu na jeho osobu a na cieľ, ktorý sa snažil dosiahnuť, boli zachytené vo Welbeckej skrátenej správe.

Leto podľa vlastných slov vytváral v celom Impériu zvláštny stav snenia. V tých snoch vznikali nové povesti, objavovali sa nové smery a nové pohyby. Jeho cieľ asi najpresnejšie vyjadruje tento rozhovor, ktorý viedol s jedným gholom Duncana Idaha:

DI: Žiadna armáda, mužská ani ženská, nemôže zaručiť mier! Vaše Impérium nie je mierumilovné! Len..."
L: "Povedali ti Rybie hovorkyne niečo o našej histórií?"
DI: "Áno, ale tiež som sa prechádzal po vašom meste a sledoval som vašich ľudí. Vaši ľudia sú agresívni!"
L: "Vidíš, Duncan? Mier povzbudzuje agresiu."
DI: "Ale vy hovoríte, že vaša Zlatá cesta..."
L: "To nie je tak celkom mier. Je to pokoj, živná pôda pre vzrast strnulých spoločenských tried a mnohých iných podôb agresie."
DI: "Hovoríte v hádankách!"
L: "Hovorím na základe nahromadených pozorovaní, ktoré mi hovoria, že mierový postoj je postoj porazeného. Je to postoj obete. Obete si hovoria o agresiu."
DI: "Ten váš prekliaty vynútený pokoj! Na čo je dobrý?"
L: "Keď neexistuje žiaden nepriateľ, je potreba si nejakého vymyslieť. Vojenská sila, ktorej uprieš vonkajší cieľ, sa vždy obráti proti vlastnému ľudu."
DI: "Akú hru to hráte?"
L: "Mením ľudskú túžbu po vojne."
DI: "Ľudia nechcú vojnu!"
L: "Chcú chaos! Vojna je tou najdostupnejšou formou chaosu."
DI: "Ničomu z toho neverím! Hráte nejakú svoju nebezpečnú hru."
L: "Veľmi nebezpečnú. Oslovujem pradávne zdroje ľudského správania a zameriavam ich inam. Nebezpečenstvo je v tom, že môžem potlačiť sily, ktoré ľudstvo potrebuje na prežitie. Ale uisťujem ťa, že moja Zlatá cesta pretrváva."
DI: "Nepotlačil ste nepriateľstvo!"
L: "Trieštim energie na jednom mieste a zameriavam ich inam. To, čo nemôžeš ovládať, spútaš."
DI: "Čo môže zabrániť vašej ženskej armáde, aby sa chopila moci?"
L: "Som ich vodca. Muži podliehajú triednemu rozdeleniu. Vytvárajú rozvrstvené spoločnosti. Rozvrstvená spoločnosť je najvyššou výzvou k násiliu. Nerozpadá sa. Exploduje. Ženy sa dokážu spojiť iba na základe svojho pohlavia, bez ohľadu na triedy alebo kasty. Preto nechávam opraty v rukách svojich žien."
L: "Moje hurisky mužov krotia. To je domestikácia a ženy sa ju naučili počas tých dlhých vekov, keď im nič iné nezostávalo. Krotiť. Vytvárať usporiadané štruktúry, v ktorých by sa dalo prežiť. Ženy sa to naučili v rukách mužov; teraz sa to muži učia v rukách žien. Moje hurisky učia zretiu. Vedia, že musia dohliadať na mužské dospievanie. Tým zrejú aj ony samé. Nakoniec sa z hurisiek stanú manželky a matky a z ich adolescentných fixácií odstránim násilné popudy."

Leto si evidentne z vlastného zákazu umelých genetických manipulácií veľa nerobil. To isté sa týkalo i obmedzení Služobníckeho džihádu a Iksanských prístrojov, ktoré používal. Zdá sa, že prístrojov sa nebál a nepovažoval za riziko pre ľudstvo odklon od nariadení Služobníckeho džihádu, i keď ich sám nikdy verejne nezpochybnil. Ghola Duncana Idaha, ktorý bol uväznený v nekorábe Bene Gesseritu o pár tisíc rokov neskôr tvrdil, že dôvod, pre ktorý nechal Leto II. Iks na pokoji bola jeho fascinácia možnosťou spojenia človeka a stroja.
Zakázal pod trestom smrti vlastníctvo obranných štítov (zrejme šlo o formu obrany, pretože kontakt laserpal - štít spôsoboval výbuch o sile atómovej bomby; a on by bol príliš lákavým cieľom). Našiel a odobral všetkým veľkorodom ich atómové zbrane a dal ich odviesť na bezpečné miesto (takisto forma obrany; keby niekoho napadlo zničiť Leta podobne ako bola kedysi zničená Salusa Secundus). Veľká konvencia naďalej platila...
Fremeni existovali len vo forme tzv. múzejných fremenov. Tí mali v Letovom pláne jedinú úlohu: zachovávať staré zvyky (bez ohľadu na to, či im rozumeli alebo nie).
Zakázal cestovanie s planéty na planétu - tak stupňoval v ľuďoch túžbu po slobode, túžbu po ďalekých cestách ktorú si so slobodou spojili. (Po jeho smrti sa cestovanie stalo synonymom pre slobodu.)

Sklad jeho melanže bol na neznámom mieste na Arrakis. Bol chránený podľa jeho slov tak, že ak by doň niekto násilne prenikol, došlo by k zničeniu celej planéty. Ten úkryt ležal v tom, čo zostalo zo síča Tabr.

Siona, ktorá mu ukradla časť jeho denníkov, bola preň veľmi dôležitá. Bola výsledkom jeho šľachtiteľského programu. Ale hlavným dôvodom bolo to, že mizla z jeho predzvestných vízií napriek tomu, že nebola veštkyňa. Ani tú krádež nebol schopný predpovedať. V podstate si ju hýčkal: mala vlastnosti, ktoré považoval za protipól toho, čím bol on sám. Sám nakoniec dozrel na to, aby sa preložený obsah týchto denníkov dostal do jej rúk...
Leto sa v podstate strašne nudil a jeho veľkou túžbou bolo byť prekvapovaný... a akoby jeho cieľom bolo urobiť z ľudí väčších dravcov, ako bol on sám. Dával prednosť spoločnosti dravcov, než spoločnosti koristi. Bol tou jedinou výzvou, ktorú vo svojom Impériu umožňoval. Postavili sa mu iba tí najzásadovejší a najbojovnejší... a on z nich robil svojich správcov. Správny správca sa podľa neho dokázal okamžite rozhodnúť, zlý hľadal vždy ospravedlnenie za svoje možné zlyhanie.

 

"Istým krehkým spôsobom je rovnaká ako tá sila vo mne, ktorá jedná bez rozmyslu. Jej zásluhou si pamätám, čo je to byť človekom... a čo znamená milovať."

Leto II. o Sione (BID)

 

Zdá sa, že používal v svojom šľachtiteľskom programe pre atreidskú rodovú líniu postup, pri ktorom nechal istý čas jej členov "na voľnej nohe" - vrátane organizovania podzemného hnutia odporu proti nemu. Sionu mal v úmysle skrížiť s jedným z gholov Duncana Idaha.
V čase, keď mala menej ako 20 rokov, zabil už minimálne 9 gholov (takmer iste ich bolo oveľa viac; zo všetkých zomrelo prirodzenou smrťou iba 19). Dával si ich vytvoriť Bene Tleilaxom. Opakovane sa ho pokúšali zabiť - výbušninou, laserpalom - vždy neúspešne.
U Atreidov sa snažil posilniť okrem iných rysov silný vnútorný pocit vlastnej identity a rozhodnosti; sebaistú, dravú zvedavosť. Zlepšoval ich rýchlosť, inteligenciu, sebaovládanie a citlivosť.

Práve v tomto období sa naň pokúsil Bene Tleilax spáchať atentát. Došlo k nemu v čase Slávnosti desaťročia v meste Onn. Nahradili väčšinu osadenstva veľvyslanectva Iksu na Arrakis Tvarovými tanečníkmi a oznámili svoj zámer i Ctihodným matkám, ktoré sa nachádzali v tom čase na planéte. Skupina Tvarových tanečníkov v podobe múzejných fremenov sa pod zámienkou petície dostala až k jeho sprievodu. Pokúsila sa dokonca zaútočiť laserpalmi na Kráľovské vozidlo, útok však neskončil úspešne. Leto ale dostal signál, že zúfalé pohnútky, ktoré poháňajú niektorých jeho poddaných, v poslednom čase zosilneli.

 

"Začínam nenávidieť vodu. Pstružia koža, ktorá povzbudzuje moju premenu, získala už citlivosť červa. Moneo a mnohé z mojich stráží o mojej nechuti vedia. Jedine Moneo ale tuší pravdu, totiž že je to signál dôležitého medzníka. Cítim v tom svoj koniec, ešte nie skoro v tom zmysle, ako to počíta Moneo, ale dosť skoro v mojom časovom zmysle. V časoch Duny sa piesočné pstruhy sťahovali k vode - s tým som mal problémy v počiatkoch našej symbiózy. Vtedy som to nutkanie ovládol silou vôle a medzitým sme dospeli k istej fáze rovnováhy. Teraz sa musím vyhýbať vode, pretože už nie sú žiadne iné piesočné pstruhy, než tie polospiace tvory mojej kože. Bez pstruhov, ktorí by z tohoto sveta znovu urobili púšť, sa šaj-hulúd neobjaví; piesočný červ sa nemôže vyvinúť, dokiaľ nebude zem vyprahnutá. Som ich jediná nádej."

Leto II.: Ukradnuté denníky (BID)

Počas tejto Slávnosti sa stretol s novou veľvyslankyňou Iksu, Hwi Nori, ktorá naňho urobila veľký dojem (aj keď vedel, že je špeciálne geneticky upravená práve na to). Krátko pred svojou "smrťou" Iks varoval, že vie o ich spojení s Bene Tleilaxom i o poradenstve kormidelníka Gildy. Tieto manévre boli v nejakom presnejšie neurčenom spojení s projektom Hwi Nori a Sionou. Ustanovil ju veľvyslancom na Arrakis, oznámil, že žiadneho iného Iksana neprijme a že ak sa naďalej odmietnu podrobiť jeho želaniam, budú zničení.
Cítil, že za iných okolností by boli priateľmi, milencami, spoločníkmi v dokonalom spojení medzi pohlaviami. Stále túžil po stratenej ľudskosti a Hwi Nori v ňom túto túžbu vystupňovala až na takmer neznesiteľnú úroveň. Cítil to volanie už predtým a mal naň liek: utiekal sa k svojim Zdedeným spomienkam, vracal sa do genetickej pamäte tak, ako to nedokázali ani Ctihodné matky a vychutnával si zážitky tej stratenej minulosti.
Prezradil jej svoj osud: "Každá časť, ktorá zo mňa vznikne, bude mať v sebe kúsok môjho vedomia, stratený a bezmocný. To je tá hrôza, ktorej sa nedokázal postaviť môj otec a ktorej sa snažil zabrániť: To nekonečné delenie slepej identity. Malá perla môjho vedomia prejde do každého piesočného červa a každého piesočného pstruha - bude vedieť, ale nebude môcť pohnúť jedinou bunkou, bude bdieť v nekonečnom sne." Povedal jej, že to urobil preto, lebo to zabráni niečomu, čo videl v alternatívnej budúcnosti.

Pokus o atentát si Bene Tleilax zle odskákal: Leto dal zbičovať a vyhostiť ich veľvyslanca a na desať rokov im zastavil prídely melanže.

Iksania začali podnikať pokusy, ktoré sa snažili ukryť pred jeho vešteckým zrakom (pravdepodobne za štítom, kde sa narodila Hwi Nori). Poveril preto Ctihodnú matku Anteakovú, aby tento "problém" preňho vyšetrila.

Požiadal Hwi Nori o ruku; potom, čo jej vysvetlil, čo je cieľom jeho existencie i Impéria, ktoré vytvoril.

Po ďalšom masakri, pri ktorom Tvaroví tanečníci zaútočili na veľvyslanectvo Iksu, začal mať podozrenie, že za útokmi stojí bývalý veľvyslanec Iksu Malky. Niekto akoby chcel zistiť, ako mu záleží na bezpečnosti Hwi Nori. Pretože útoky nepredvídal a Malky mal možnosť konšpirovať za štítom, ktorý ho skrýval Letovej mysli... Dal rozkaz nájsť ho a priviesť k nemu živého, alebo ho popraviť. Zároveň prikázal Nayle, aby prezradila Sione svoju totožnosť, znovu jej prisahala vernosť a urobila čokoľvek, o čo ju požiada. Siona ohrozovala jeho život, neohrozovala však Zlatú cestu...

Na konci Slávnosti desaťročia verejne oznámil svoj úmysel vziať si Hwi Nori za ženu - bola to jeho prvá nevesta po viac ako tisíc rokoch. Svadba sa mala konať podľa starých fremenských obradov v dedine Tabur v Saríre.

Cítil, že tento ghola Duncana Idaha je veľmi nebezpečný. Zakázal mu stýkať sa s Hwi Nori, no on zákaz nerešpektoval. Rozhodol sa požiadať Bene Tleilax, aby začal prípravy na vytvorenie nového. Krátko nato Siona absolvovala jeho Skúšku v Malej citadele. Vzbudil v nej čiastočnú ľútosť nad bolestnou stratou svojej ľudskosti. Povedal jej, že ona ako Atreidová by tiež mohla túto premenu podstúpiť, keby existovali nejaké piesočné pstruhy. (Je evidentné, že nikto bez genetickej výbavy Atreidov nebol schopný tejto symbiózy. Samotné pstruhy a príjem veľkého množstva melanže nestačili.) Jeho slovám o Zlatej ceste ako dôvode pre premenu neverila. Hovoril jej o hlbokých pocitoch straty, keď zomierali jeho druhovia a družky (tí pred Moneom). To bolo jeho zraniteľné miesto, ktoré jej bolo zrejmé po prečítaní Ukradnutých denníkov; tam sa dalo udrieť - na jeho milovaných. V jej očiach však neexistovalo nič, čo by ho oprávňovalo vládnuť. Podľa svojich slov Leto vládol právom osamelosti. Bol napoly slobodný a napoly v otroctve. Nemohla si ho kúpiť žiadna skupina ľudí. Otroctvo bolo v tom, že musel ľuďom slúžiť (svojou vládou smerujúcou po Zlatej ceste), aj keď to máloktorí z nich chápali. Viedol ich časmi, ktoré mohli byť a po ktorých už nemuselo prísť nič...
Siona sa musela od Malej citadely v strede Saríru dostať vlastnými silami späť. Leto ju pri tejto ceste sprevádzal. Povedal jej, že sa s ňou podelí o vedomosti s prežitím v púšti, ale i ona musí nájsť niečo cenné, o čo by sa mohla podeliť...
Siona zabudla používať tvárový kryt filteršiat, čo ju stálo mnoho telesnej vody. Leto v nej cítil veľmi veľa potlačeného hnevu, viac než v ktoromkoľvek rebelovi, ktorého kedy skúšal. Začal jej prežitie vidieť málo pravdepodobné...
Dostala sa postupne do stavu tedá riagrímí. Leto jej vysvetlil, že všetko čo robí, robí pre záchranu ľudstva ako takého. Nebyť jeho, v tomto čase by už neexistoval jediný človek. A k vyhubeniu ľudstva by došlo tak strašným spôsobom, ktorý si nedokáže predstaviť. Ona mu však neverila. Prezradil jej, že ona je tiež súčasťou Zlatej cesty. Aj keby súhlasila s tým, že sa stane veliteľkou jeho Rybích hovorkýň, nebol ochotný ju zachrániť. Nemohla sa s ním dohodnúť, ani ho prinútiť... musela zvoliť inú cestu. Jedinou možnosťou bolo prijať korennú esenciu z piesočných pstruhov, ktoré boli súčasťou Leta. Ale to znamenalo riskovať smrť... a to bolo podstatou jeho skúšky.

Prežila. Nestala sa predzrodenou, ale niesla si so sebou fragmenty Zdedených spomienok... lepšie pochopila mnohosť v jednote, ktorou Leto bol. Videla Zlatú cestu... stále ho nenávidela, ale teraz už chápala jeho pohnútky. Zároveň si uvedomila, že je skrytá jeho predzvestnému zraku. Leto jej vysvetlil, aké zhubné účinky má voda na jeho telo (v podstate nemohol inak, pretože v Saríre došlo k prudkému výkyvu počasia a krátkemu lejaku a jeho utrpenie si Siona nemohla nevšimnúť). Nenávisť jej nové znalosti neutlmili... a teraz poznala spôsob, ako ho možno zahubiť. Leto vedel, že musí dať svojim "deťom" ešte jednu názornú lekciu, pokiaľ mali uniknúť poslednej nástrahe Zlatej cesty... (pravdepodobne tým poučením bola jeho vlastná smrť)

 

"Čo odstraňujem? Meštiacku zaľúbenosť do pokojnej konzervácie minulosti. To je sila, ktorá spája, to je niečo, čo viaže ľudstvo do jedinej zraniteľnej jednotky aj napriek tým zdanlivým oddelením desiatkami parsekov vesmíru. Keď môžem tie roztrieštené čiastočky nájsť ja, môžu ich nájsť aj iní. Keď ste pohromade, môže vás postihnúť spoločná katastrofa. Môžete byť zničení naraz. Preto demonštrujem strašné nebezpečenstvo povrchného kĺzania, prostrednosti bez vášne, pohybu bez ambícií a cieľov. Ukazujem vám, že niečo také môže robiť celá civilizácia. Dávam vám eóny života, ktorý pomaly klesá k smrti, bez toho, že by sa pohol alebo rozčeril, bez toho, že by sa aspoň spýtal "Prečo?" Ukazujem vám falošné šťastie a tieňovú katastrofu menom Leto, Božský imperátor. Tak čo, naučíte sa skutočnému šťastiu?"

Leto II. Atreides: Ukradnuté denníky (BID)

 

Keď zistil, že Moneo poslal Idaha, Sionu a Naylu do dedinky Tuono, rozhodol sa, že tam premiestni i miesto svojej svadby...

Krátko pred svadbou sa Rybím hovorkyniam na Ikse podarilo Malkyho chytiť a dopraviť ho k Letovi na Arrakis. Miesto, kde sa ukrýval, bol s najväčšou pravdepodobnosťou nepriestor a Gilda a Bene Tleilax sa jeho tajomstva chceli zmocniť. Preto zaútočili skôr ako Letove Rybie hovorkyne a Anteaková zahynula, keď sa ich pokúšala zadržať. Podarilo sa jej to však na dostatočne dlho, aby nakoniec zvíťazili Letove sily... napriek tomu sa tajomstvo nepriestoru už nepodarilo udržať.
Od Malkyho sa dozvedel, základom Hwi Nori sú Malkyho vlastné bunky. Potom ho dá Moneovi zavraždiť.

Konečne nastal čas svadby. Cesta do Tuona trvala 3 dni. Posledný deň cesty sa stal i posledným dňom jeho vedomého života. Ghola Duncana Idaha, Siona a Nayla vyšplhali na Hraničný val, po ktorom viedla Kráľovská cesta. Nayla splnila Sionin rozkaz: keď bolo Kráľovské vozidlo s Letom a Hwi Nori v strede mosta, ktorý sa klenul nad riekou Idaho, svojim laserpalom most zničila. Verila, že jej Bohovi sa nemôže nič stať, že je to iba ďalšia skúška.
Leto vypadol s vozidla priamo do vĺn rieky. Piesočné pstruhy sa v agónií jeho tela z neho uvoľňovali, aby vytvorili vlastné kolónie a započali samostatný život. Nakoniec sa mu v strašnej agónií podarilo vyplaziť sa na breh. Jeho telo opustili všetky piesočné pstruhy. Pred smrťou ešte Duncanovi zdôraznil význam Siony pre prežitie ľudstva (žiadne Orákulum nenájde jej potomkov) a prezradil mu, kde je ukrytá jeho zásoba korenia - Tabur (bývalý síč Tabr). Jeho vonkajšia podoba zostala zrejme tvarom piesočného červa. Ešte im obom odkázal, že sa nemajú báť Iksanov: môžu vytvárať stroje, ale už nedokážu vytvoriť arafel. Potom sa ako fyzická bytosť rozložil...

Jeho smrť bola štvoraká, tak ako sám vravieval: zomrel smrťou tela, smrťou duše, smrťou mýtu a smrťou rozumu. Jeho smrť bola podmienkou pokračovania Zlatej cesty... Po jeho smrti sa mu malo hovoriť šajtán, vládca džehenny a mal byť cieľom obrovskej nenávisti. Nenávisť postupne vybledla a po dlhom, dlhom čase boli objavené jeho denníky, ktoré odhalili jeho pravú podstatu a úlohu v dejinách:

NEBOL ANI DIABLOM, ANI BOHOM, ALE NIEČÍM, ČO NIKTO PREDTÝM NEVIDEL A ANI NEUVIDÍ, PRETOŽE JEHO EXISTENCIA ODSTRÁNILA POTREBU NIEČOHO TAKÉHO.

Po jeho smrti sa znovu obnovil cyklus piesočných červov, Rakis sa premenila na púšť a v každom piesočnom červovi bola spiaca "perla" jeho vedomia...

"Božský imperátor Leto II. nebol žiadna obyčajná prírodná sila. Bol to ten najväčší moloch v ľudskej histórií, ktorý prevalcoval všetko: spoločenské systémy, prirodzené i neprirodzené nenávisti, vládne formy, rituály (ako tabu, tak aj nariadené), náboženstvá vlažné i fanatické. Leto II. tomu hovoril Zlatá cesta..."

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář